Víkendová Astronomická Expedícia
Kto povedal, že astronómia je len o sledovaní štartov rakiet a počítanie času od Veľkého tresku? Mladí nadšenci, ktorí sa tento víkend stretli v Lednici na astronomickej víkendovke, by s tým rozhodne nesúhlasili. Víkend s pracovným názvom „Príprava mladých pozorovateľov“ nebol len o hviezdach, ale o všetkom medzi nimi – vrátane stolných hier, fyzikálnych prednášok a zážitkov, ktoré sa niektorým zapíšu do pamäte rovnako nezmazateľne ako stopa meteoru na nočnej oblohe.
Prvý deň: Za hranicou súhvezdí
Štvrtok sa začal príjemným prekvapením – jedlom. Po ukľudnení žalúdkov a uvoľneniu endorfínov čakal účastníkov prvý vrchol večera. Prednáška o holografickom vesmíre s názvom AdS-CFT korešpondencia ktorú predniesol Pavol Habuda. Hanka chcela prednášku, tak jednu dostala. Vzduchom suverénne lietali pojmy ako konformné zobrazenie, duálny priestor, Lorentzov invariant a manifoldy. Účastníci spoznali zmotané rozmery skutočne zblízka. Museli si predstavovať 5-rozmerný priestor, v ktorom ako Pacmani simulovali Alenku za zrkadlom. Pri Verlindeho koncepte gravitácie ako entropickej sily zistili, že k Nobelovej cene im stačí ju experimentálne overiť, nemusia si ani upratať v izbe. Najlepší pochopili prednášku na 30 % — zvyšných 70 % vraj zostalo na kozmologickú konštantu.

Po krátkej prestávke a večeri nasledoval nácvik oblohy v Stelláriu. Orientácia na oblohe je základ, ktorý vie priniesť na súťaži aj tretinu bodov. V dvoch skupinách preto trénovali podľa obtiažnosti súhvezdia na oblohe. Niektorí si plietli Raka a Draka, niektorí Rydlo a Kružidlo. Na tej južnej oblohe potrebujú ešte trošku zapracovať. Prišli sme na novú hru. Poviem ti dve súhvezdia a ty mi povieš tretie, ktoré leží medzi nimi. Z nejakého podivného dôvodu sa veľmi často v tejto hre opakuje slovo Hydra.

Druhý deň: Príliš vzdialená noc
Ráno začalo ako každé správne ráno raňajkami. Po nich bola prednáška Hanky Partelovej o kvantovke a kvantovom šifrovaní. Hrala si s družicami a Alica s Bobom si úspešne vymieňali kvantové kľúče. Vzhľadom na odozvu na predchádzajúcu prezentáciu vyškrtla tretinu prednášky so vzorcami, čoho si ale nikto nevšimol. Flexibilne asi hrala s kvantovými bodkami a ich aplikáciou v praxi. Vedeli ste napr., že kvantové bodky sa dobre zhlukujú okolo rakovinných buniek?

Po prednáške pokračoval nácvik oblohy. Tentokrát na papierových slepých mapách. Všetcia sa rozsadili s papierovými slepými mapami oblohy, kde na nich čakalo jasné zadanie – prepojiť hviezdy do súhvezdí. Počas nacvičovania sa každý snažil správne určiť polohu súhvezdí, no nie každý uspel. Každá jedna mapka bola originál. Akurát Strelec vždy pripomínal polámané koleso — zakaždým polámané inak. Nakoniec každý zvládol vytvoriť na papieri vlastnú verziu hviezdnej oblohy a niektoré sa dokonca navzájom podobali. Žiadne dve neboli identické, čo je asi správne — veď také sú aj dve čisté mapy.

Po obede prišla prednáška Jura Štefinu o Populačnom indexe meteorov. Ten nemal toľko predvídavosti ako Hanka. V prednáške si nepreriedil vzorce, čo následne viedlo k preriedeniu populácie obecenstva. Našťastie boli poslucháči najedení a tak s prednáškou bol nakoniec nespokojný jediný človek — prednášajúci. Ale Juro to nevzdal, lebo Juro sa nevzdáva a vraj nabudúce ju zopakuje pred obedom. Obed bude pre tých čo počúvali.
Po Jurovi nastúpil Veľký Majo so Základmi pozorovania meteorov. Rozprával o meteoroch, meteoritoch, meteoroidoch. Ukázal, ako rôzne telesá vytvárajú rôzne druhy meteorov. Aj keď niektorí pri technickejších detailoch začali jemne klipkať očami, väčšina sa bavila. Či už rozoberaním vesmírnych katastrof, alebo len skúšaním vysloviť slovo “chondrit” a “lonsdaleit”. „Myslel som si, že meteory sú len padajúce hviezdy. Teraz viem, že padajúci meteorit by bol pravdepodobne posledné, čo v živote uvidím,“ povedal jeden z mladších astronómov so zábleskom rešpektu v očiach. Prednáška o dinosauroch bude súčasťou budúcej víkendovky.

Medzitým sa zotmelo a dorazili ďalší účastníci. Začala príprava na pozorovanie meteorov. Predpoveď ukazovala, že do polnoci bude jasno. Účastníci sa najedli (boli pripomienky, že najedený účastník a čulý pozorovateľ sa navzájom vylučujú, keďže telo nemá dosť krvi aby obsluhovalo zároveň mozog aj žalúdok) a niektorí začali zdržovať, vedomí si že budú musieť opustiť teplé a vyhriate miestečko. Po deviatej nakoniec vyrazili dve autá smerom k pozorovaciemu miestu. To bolo pol kilometra od cesty, uprostred lúky plnej pasúcich sa kráv. Kravičky by nás rady navštívili, mali také úmysly. Našťastie ale nemajú nočné videnie tak sme im utiekli. Na pozorovacom mieste sme i rozložili karimatky a spacáky. Niektorí fotografovali, zvyšok zaliezol do spacákov. Tí skúsenejší ležali len na karimatkách vediac, že zima je spoľahlivá profylaxia pred spánkom.
Fotografovia chytili jeden meteor, k tomu cca pol deci vody na fotoaparát. Po pár minútach sa im kompletne zarosil stojan, telo aj objektív. Jeseň je známa inverziami, a táto noc bola jednou z nich. Bolo krásne vidieť, ako sa pouličné lampy v dedine halia do žltého šatu, potom do žltých machúľ a končia ako šedivé podsvietené more dole pod kopcom. Halloweenská atmosféra ako od Tima Burtona. Medzitým dorazilo ďalšie auto a ďalší pozorovatelia.

Obloha bola slušná, aj keď bol slabý opar. Pozorovali sa Tauridy (lietali) a Orionidy (nelietali). „Keď sa pozriete na oblohu a vidíte meteory, uvedomíte si, že znalosť súhvezdí má niečo do seba. Máte pocit, že tomu skutočne rozumiete ak viete kadiaľ meteor letel.“ hovoril jeden z účastníkov. Netušíme, či hovoril pravdu. „Bez hviezdnej nájdete maximálne tak kráčajúci bufet, a to ešte s odreninami. Vašimi.“ smial sa iný z účastníkov.
K tým čo zaspali v spacákoch boli ostatní milosrdní. Vyhnali ich na základňu, aby nekazili morálku ostatným. Prišli o iskriaci hviezdny prach končiaci svoj miliardy dlhý život v krátkom oslnivom záblesku. Ale aspoň neurčili chybne rojovú príslušnosť. Nikto neurčoval Perzeidy, nikto nezmrzol, nikto nevidel UFO. Bola neplodná diskusia o tom, či boli pozorovaní duchovia. Vrcholom večera bola krátka spŕška Tauríd, keď ich behom niekoľkých sekúnd preletelo 5. Bolid nebol pozorovaný žiaden, swarm sa očakáva až budúci rok. Boli diskusie o tom ako leteli niektoré meteory — aby sme rozhodli kto má pravdu tak na ďalšej akcii sa budú meteory zakresľovať. Pravdu bude mať ten, ktorého meteory sa budú zhodovať so zákresmi vedúceho. Pozorovanie ukončila hmla, ktorá sa vyliala na kopec. Pohltila nádeje že sa podarí vidieť poriadny bolid. Aj keď si myslím, že väčšina účastníkov bola skryto rada. Začínalo im byť zima a tešili sa na teplý čaj dole na základni.
Tretí deň: Do nekonečna a ešte ďalej!
Každý dobré ráno začína jedlom. Na raňajky boli burgre zo včera, sausage toasty a možno aj palacinky. To už si nepamätám či neboli, alebo sa na stole zdržali príliš krátko. Pre tvrďákov bolo k dispozícii kakao. Pre slabochov na prebratie dvojitá káva.
Po raňajkách pokračoval nácvik oblohy. Jedna skupina kreslila súhvezdia do slepých mapiek, druhá trénovala meteory pod umelou oblohou. Vedeli ste, že z izby sa dá urobiť planetárium len za pomoci projektora, pár krabíc, lepiacej pásky a vankúšov? (Tie vankúše sú pre pozorovateľov, aby ležali v mäkkom, samozrejme.) Pod umelou oblohou boli generované náhodné meteory patriace jednému z dvoch rojov.

Účastníci mali rozlišovať rojovú príslušnosť. Veľmi rýchlo sa ukázalo, kto na nácvikoch oblohy makal, a kto sa len flákal. Po hodine sa obe skupiny vymenili. Na konci prišiel test zapisovateľov. Najprv nácvik začiatočníkov, a potom výkonový test skúsených zapisovateľov na vysoké počty. Ako lakonicky povedal jeden vedúci: “Neviem čím to je, ale u mňa každý perftest (performance) skončí ako stress test.”

Po obede sa tí odolnejší išli kúpať do potoka. Štyria prekonali prirodzený strach a zistili, že studená voda je mimoriadne dobrým prírodným zdrojom endorfínov. Blížili sme sa ku koncu a nastalo zhodnotenie akcie. Všetci sme si spoločne sadli a rozprávali sa o tom, čo sa im najviac páčilo a čo ich najviac zaujalo. Pod prísnym pohľadom všetci nadšene súhlasili, že podobnú akciu si zopakujú aj budúci rok v máji. Tých, ktorí predčasne zdrhli, či už kvôli domnelej alergii alebo povinnostiam doma, sme ľutovali. Na záver sme si zaspievali Does anybody knows Vera Flink, a We will meet again, one dark night in May. A zhodli sme sa, že only Sky is the limit a To infinity and beyond.
Ak máte zmysel pre humor, ochotu učiť sa súhvezdia a zaujíma vás astronómia, nezabudnite: vesmír čaká na každého z nás a ľahko dokáže zapáliť iskru poznania.
Zhrnutie pre sucharov
V piatok 1. 11. 2024 sme Lednici u Púchova pozorovali meteorický roj Tauríd. Medzi 21:03–22:47 sme spolu odpozorovali 9.53 hod. pri strednej MHV 5.8. Zaznamenali sme 31 Tauríd, 2 Orionidy a 36 sporadických meteorov.
Pozorovatelia: Pavol Habuda, Juraj Štefina, Ján Štefina, Patrik Hrobárik, Adrián Rečičár, Sandra Čviriková, Hanka Partelová, Marián Rečičár, Rasťo Hollý.
Magnitúdové rozdelenie:
Shw -6 -5 -4 -3 -2 -1 0 +1 +2 +3 +4 +5 +6 +7 Tot
==============================================================================
TAU . . . . 0.5 5.5 3 1.5 8 9.5 3 . . . 31
ORI . . . . . . . . . . 1.5 0.5 . . 2
SPO . . . 0.5 1.5 . . 2.5 12 10.5 7.5 1.5 . . 36
------------------------------------------------------------------------------
Pavol Habuda