Tento meteorický roj je aktívny od 6. do 10. októbra. Maximum nastáva 9. alebo 10. októbra z radiantu o priemerných súradniciach RA=262°, DEC=+54°. Počet meteorov za hodinu je väčšinou veľmi nízky (okoľo 1-2), ale niekoľkokrát už boli pozorované veľmi výrazné outbursty o ZHR až niekoľko tisíc.

Roj bol vypočítaný niekoľkými astronómami, ktorí zrátali dráhové elementy periodickej kométy 21P/Giacobini-Zinner. Z výpočtov vyplývalo, že radiant by mal byť pozorovateľný začiatkom októbra.
Prvý bol reverend M. Davidson, ktorý v roku 1915 skúmal dráhy periodických komét. Zobral si dráhy periodických komét pozorovaných po roku 1892 a chcel zistiť, či niektorá z nich môže “vyrobiť” meteorický roj. Našiel kométu 21P/Giacobini-Zinner a zistil, že táto kométa 10. októbra 1915 preletela veľmi blízko Zeme. Odhadol, že častice kométy sa mohli dostať až 3,2 milióna kilometrov od jadra. Určil aj polohu teoretického radiantu RA=267°, DEC=+50°. William F. Denning pozoroval oblohu v prvej polovici októbra a videl “niekoľko meteorov” z radiantu o súradniciach RA=267°, DEC=+49°.
Davidson na základe týchto pozorovaní opravil predpoveď na rok 1920. Ďalej vyhlásil, že vzdialenosť medzi dráhou kométy a Zemou je 8,8 milióna kilometrov. Maximum by podľa neho malo nastať 9. októbra z radiantu o súradniciach RA=251,5°; DEC=+55,9°. Denning svojimi pozorovaniami potvrdil existenciu tohto roja. Videl 5 meteorov z radiantu o súradniciach RA=268°, DEC=+53°. Pozoroval od 6. do 9. októbra. Meteory popísal ako pomalé. Kométa preletela perihéliom na jar.

Rok 1926
V tomto roku sa očakával návrat kométy do perihélia. Predpovede uverejnili Davidson a A. C. D. Crommelin. Obaja zistili, že maximum nastane 10. októbra. Aj súradnice radiantu sú od obidvoch takmer rovnaké. Davidson určil radiant na RA=261°, DEC=+53,5° a Crommelin na RA=265°, DEC=+54°. Dráha kométy a dráha Zeme sa v tomto roku pretínali. Roj mal byť pozorovaný 70 dní pred kométou. Dňa 9. októbra veľa pozorovateľov v Británii videlo veľmi jasný meteor. Bolid bol veľmi pomalý a stopa bola pozorovateľná 30 minút po prelete. Stopa sa “podivne skrúcala a hýbala medzi hviezdami”. Podarilo sa určiť aj súradnice radiantu tohto bolidu a to RA=262°, DEC=+55°. Tieto súradnice sú veľmi presné, meteor videlo 35 ľudí!
Ďalší pozorovatelia chceli potvrdiť predpovede Davidsona a Crommelina. J. P. M. Prentice (Anglicko) pozoroval 9. októbra a počas 3 hodín videl 16 meteorov z radiantu o súradniciach RA=263°, DEC=+54°. Popísal meteory ako pomalé a odhadol priemer radiantu na 6°. Drakonidy pozorovali aj Alphonso King a Denning. Druhý menovaný určil súradnice radiantu na RA=255°, DEC=+56°.

V ďalších rokoch sa pozorovatelia pokúšali pozorovať aktivitu tohto roja. Až do roku 1933 nebola pozorovaná žiadna aktivita.

Rok 1933
Kométa prešla perihéliom 15. júna. V čase predpovedaného maxima (9. október) mala prejsť Zem dráhou kométy len 80 dní po kométe. Pozorovatelia vôbec netušili, čo ich čaká.
Dňa 9. októbra sa počas súmraku pozorovatelia v Európe pozerali na oblohu a videli len pár Drakoníd, ale o 20:00 UT už boli svedkovia asi najväčšieho meteorického dažďa. Tu je zopár pozorovaní:

• Reverend W. Elson (Írsko, Armagh Observatory) popísal, že meteory lietali ako snehové vločky. Určil aj súradnice radiantu na RA=260°, DEC=+55°. W. Milligan (Írsko, Omagh) videl za hodinu tisíce meteorov. V priebehu 5 sekúnd videl aj 100 meteorov.
• R. Forbes-Bentley (Malta) videl 22 500 meteorov za niekoľko hodín. O 20:15 UT videl až 480 meteorov za minútu. Meteory popísal ako málo jasné. Len 5 % z nich malo jasnosť vyšší ako 1 magnitúda. Súradnice radiantu odhadol na RA=262,5°; DEC=+55°.
• N. S. Sytinskaja (Leningrad, ZSSR) zozbierala početné pozorovania od 18:00 do 22:00 UT. Pozorovatelia v Leningrade videli 100 meteorov za minútu, v Pulkove videli 300 za minútu a v Odese 200 za minútu.
• P. M. Ryves (Španielsko, Zaragoza) odhadol počet meteorov na 100 za minútu. Určil aj súradnice radiantu na RA=266°, DEC=+53,5°. Meteory boli málo jasné, “väčšinou medzi 3. a 5. magnitúdou”.

Počet meteorov prekračoval 100 za minútu, čiže 6000 za hodinu. Meteory boli pomalé, málo jasné a väčšinou žlté.
Po roku 1933 nebola pozorovaná žiadna aktivita. Kométa prešla perihéliom 17. februára 1940. Mnohí predpovedali podobnú aktivitu ako v roku 1933. Zem ale preťala dráhu kométy 136 dní pred kométou, preto nebola pozorovaná žiadna aktivita.
Až do roku 1945 nebola pozorovaná žiadna aktivita roje.

Rok 1946
Kométa prešla perihéliom 18. septembra. Pre pozorovateľov to bolo znamenie, že sa majú chystať na obrovský meteorický dážď. Veď Zem pretla dráhu kométy len 15 dní po kométe!
Najlepšie podmienky mali byť na západnej pologuli, hlavne v USA, v Kanade a vo Venezuele. Európania tiež mohli pozorovať, ale radiant bol príliš nízko nad horizontom. Tu sú niektoré pozorovania:

• Profesor Balfour S. Whitney z Oklahomskej Univerzity viedol tím 10 pozorovateľov. Pozorovali od 1:23 UT do 4:34 UT. Pozorovací interval trval 10 minút. Maximum nastalo o 10. októbra o 3:50 UT. Odhadovaný počet meteorov bol okolo 3000 za hodinu.
• Pozorovatelia v južnej Kalifornii pozorovali od 3:45 do 4:02 UT. Roland Michaelis a Karl Bouvier (obaja Griffithovo Observatórium) videli v tomto intervale 55 meteorov za minútu. E. L. Forsyth videl o 3:50 UT až 63 meteorov za minútu a v tom istom čase George W. Bunton ohlásil dokonca 180 meteorov za minútu.
• V Anglicku spracoval Prentice pozorovania britských pozorovateľov a určil maximálnu frekvenciu na 965 meteorov za hodinu. Radiant bol však veľmi nízko nad horizontom, po prepočte na ideálne podmienky bola ZHR 2250.
• Pozorovateľom na Skalnatom Plese sťažovala pozorovanie oblačnosť, svit Mesiaca a neskôr aj svitanie. Maximum so ZHR 6800 nastalo o 3:53 UT. Boli pozorované aj dve sekundárne maximá. Jedno nastalo o 3:23 a druhé o 3:40 UT.

Ako bonus mali pozorovatelia v južnej Kalifornii nádherný modrobiely bolid, ktorý preletel oblohou o 3:38 UT. Forsyth uviedol, že bolid zanechal žltú stopu, ktorá bola pozorovateľná najmenej 3 minúty. Stopa sa postupne sformovala do tvaru podkovy.
V tomto roku sa pozorovali Drakonidy aj pomocou radaru. V USA pozorovalo oblohu 21 radarov na frekvenciách 100, 600, 1200, 3000 a 10000 MHz. Odrazy od stôp meteorov zachytil len radar pracujúci na frekvencii 100 MHz. Najviac odrazov bolo zachytených 10. októbra medzi 3:00 a 4:30 UT. Ďalšie radary pracovali v Londýne a v Sovietskom zväze. Pracovné frekvencie boli od 3,5 MHz do 212 MHz. Aj tieto radary pozorovali najviac odrazov medzi 3:00 a 4:00 UT.
Veľmi zaujímavé pozorovanie uverejnil J. A. Pierce, ktorý použil radar pracujúci na frekvencii 3,5 MHz. Zistil, že meteorov bolo toľko, že vo výške 90 km vytvorili ďalšiu (dočasnú) ionosférickú vrstvu. Táto meteorická ionosféra bola pozorovateľná 3 hodiny a jej existenciu potvrdili aj ďalšie pozorovania.

V rokoch 1947 až 1951 sa pozorovali Drakonidy aj vizuálne, aj pomocou radaru. Vizuálne nebol pozorovaný žiaden meteor. Radar v Jodrell Banku tiež nepozoroval žiadne zvýšenie aktivity. Bolo pozorované len sporadické pozadie (4-5 meteorov za hodinu).

Rok 1952
Podľa výpočtov malo byť pozorované maximum 9. októbra. Zem preťala dráhu kométy 193 dní pred kométou. Najmenšia vzdialenosť kométy a dráhy Zeme bola však len 0,0057 AU (takmer ako v roku 1933), ale v tomto prípade sa dráha kométy nachádzala aj vo vnútri dráhy Zeme. Pozorovatelia v Británii zachytili len zlomok aktivity krátko po západe Slnka. Ale radar v Jodrell Banku toho “videl” cez deň oveľa viac.
O 14:20 UT začala aktivita stúpať. Meteorické odrazy sa rátali v 10minútových intervaloch. Prvé 3 odrazy boli zachytené o 15:00 UT, ďalej ich bolo 6 o 15:10, 10 o 15:20, 11 o 15:30 a 17 o 15:40 UT. O 15:50 UT bolo zachytených najviac meteorov, až 29. Keď to prepočítame, zistíme, že hodinová frekvencia bola 174. Potom nastal veľmi prudký pokles aktivity. Pol hodiny po maxime boli zachytené len 3 odrazy. O 16:40 UT to boli len dva odrazy a o desať minút neskôr už nič. Podarilo sa určiť súradnice radiantu počas maxima na RA=262°, DEC=+54°. Maximum nastalo v slnečnej dĺžke 196,25°.

V roku 1959 mali byť veľmi priaznivé podmienky na pozorovanie Drakoníd. Zem prešla dráhou kométy len 21,6 dňa pred kométou. Ale perihéliová vzdialenosť kométy sa trochu zmenšila. Kométa bola najbližšie k Zemi vo vzdialenosti 0,058 AU. Žiadna aktivita nebola pozorovaná.

V roku 1969 prešla kométa len 0,58 AU vedľa Jupitera. To spôsobilo nárast perihéliovej vzdialenosti na 0,99 AU. Už bolo možné očakávať Drakonidy. Pozorovatelia pozorovali roj v októbri 1971. V tomto roku Zem prešla dráhou kométy 309 dní pred kométou. Žiadna aktivita nebola pozorovaná v období od 7. do 10. októbra. Členovia American Meteor Society ohlásili ZHR okolo 1.

Rok 1972
Tento rok mal byť priaznivý na pozorovanie Drakoníd. Vzdialenosť medzi dráhami Zeme a kométy bola len 0,00074 AU! Aj napriek týmto skvelým geometrickým podmienkam bol tento roj veľmi slabý. Pozorovatelia v USA ohlásili len 10-15 meteorov za hodinu. Pozorovali 8. a 9. októbra. Maximum bolo predpovedané na 8. októbra na 17:00 UT. Najlepšie pozorovacie podmienky mali mať japonskí pozorovatelia. Nanešťastie bolo v Japonsku zamračené. Hiraiso Branch z Radio Research Laboratory pozoroval radarom na frekvencii 27,1 MHz. O 16:10 UT zachytil “peak” – 84 meteorov za 10 minút. Sekundárne maximum zachytil o 21:00 UT. Vtedy za 10 minút zaznamenal 69 meteorov.

Ďalšie návraty Drakoníd sa predpovedali na roky 1978-1979 a 1985-1986. Nikomu sa však nepodarilo spozorovať ani náznak aktivity roja.

Rok 1998
Všetky dôležité astronomické časopisy uverejnili, že v tomto roku by mala byť pozorovaná silná aktivita. Maximum sa očakávalo 8. októbra medzi 19:00 a 21:00 UT. V tomto čase mala Zem prechádzať tesne vedľa dráhy kométy. V tomto roku sa prvýkrát podarilo zaznamenať celú krivku aktivity Drakoníd. Roj pozorovali amatéri aj profesionáli na celom svete. Pozorovalo sa aj vizuálne, aj pomocou radaru.
Dňa 7. októbra bola aktivita veľmi malá. Ani počas prvej polovice 8. októbra sa nič mimoriadne nedialo, ale neskôr už to bolo zaujímave.
Vizuálni pozorovatelia v Číne začali ohlasovať zvýšenú aktivitu.
Jin Zhu (Astronomické observatórium v Pekingu) spolu s priateľmi začal pozorovať 8. októbra o 11:43 UT. Podmienky však nemali dobré. Počas pozorovania mali limitnú magnitúdu len 4,2 magnitúdy. Pozorovali do 12:27 UT. Potom Mesiac presvietil celú oblohu a ešte viac zhoršil pozorovacie podmienky. Jin Zhu videl 26 Drakoníd a jeho priatelia ohlásili ďalších 12 rojových meteorov.
Hashimoto Takema (Japonsko) ohlásil, že vizuálni pozorovatelia videli viac ako 100 Drakoníd za hodinu v intervale od 13:00 do 14:00 UT. Mesiac bol však nad horizontom a presvecoval celú oblohu!
Petr Přidal z hvezdárne v Ondřejove pozoroval pomocou radaru. Ešte ráno bola pozorovaná nízka aktivita. Ale medzi 11:00 a 12:00 UT stúpla hodinová frekvencia z 80 na 140. Počty meteorov stále stúpali. Medzi 12:00 a 13:00 UT už to bolo 340 meteorov za hodinu. O hodinu neskôr už zachytil 500 meteorov. Potom aktivita začala pomaly klesať. Medzi 14:00 a 15:00 UT zachytil 330 meteorov. Od 15:00 do 16:00 UT to bolo 180 meteorov. Od 17:00 do 18:00 UT zachytil 100 meteorov. O hodinu neskôr sa aktivita Drakoníd vrátila do normálu.
Werfried Kuneth (Rakúsko) pozoroval meteory pomocou rádiového dopredného rozptylu. Zachytával pomocou svojho prijímača VHF TV signály na frekvenciách 53,760 MHz a 62,250 MHz. Pozorovanie začal o 13:20 UT. Uviedol, že maximum nastalo o 13:40 UT. Potom aktivita klesala. O 15:00 UT už nezachytil žiadny odraz. V noci pozorovali oblohu pozorovatelia v celej Európe. Aktivita bola veľmi malá, ZHR sa pohybovala od 3 do 7.
Zaujímave je, že čínski, ale aj európski vizuálni pozorovatelia hlásili veľké množstvo slabých meteorov. Jasnosti boli v rozsahu 3. až 4. magnitúdy. Žiadny európsky pozorovateľ pritom neohlásil meteor jasnejší ako 2. magnitúda.

Rok 2005
V tomto roku prešla materská kométa perihéliom 2. júla. Jeremie Vaubaillon, Peter Jenninskens a Peter Brown uverejnili výsledok počítačovej simulácie. V počítačovom modeli použili všetky prechody perihéliom v období od roku 1596 do roku 2045. V tomto roku podľa nich malo nastať málo výrazné maximum 8. októbra okolo 18:20 UT. Podľa IMO malo byť maximum pozorované 8. októbra o 8:15 UT. Odvolávali sa na pozorovania z roku 1998, kedy maximum nastalo pri slnečnej dĺžke 195,075. Ale maximum podľa pozorovaní z roku 1999 malo nastať až medzi 21:40 a 0:50 UT.
Vizuálni pozorovatelia videli väčšinou málo jasné meteory. Maximum nastalo pri slnečnej dĺžke 195,48. ZHR neprekročila hodnotu 50. V rádiovej oblasti bol peak výraznejší, radary kanadskej siete CMOR detegovali cca 200 meteorov za hodinu.

Rok 2011
Podľa počítačových simulácií Vaubaillona, Jenninskensa a Browna mal byť pozorovaný meteorický dážď. Maximum malo nastať 8. októbra okolo 20:00 UT. Európski astronómovia zorganizovali pozorovanie meteorov z lietadla. Spoluorganizovalo to aj Oddelenie medziplanetárnej hmoty AsÚ v Ondřejove. Leteli dve lietadlá Falcon 20. Na ich palubách boli videokamery. Kampaň prebehla úspešne. ZHR bola okolo 350. Podobné hodnoty ohlásili aj vizuálni pozorovatelia z celej Európy.

Aktivita Drakoníd v roku 2011. Zdroj: imo.net

Výrazný outburst Drakoníd bol pozorovaný aj v roku 2018.

Rok 2019
V roku 2011 zverejnil svoje predpovede Michail Maslov. Tvrdí, že maximum by malo nastať 8. októbra 2019 o 14:45 UT. ZHR by nemalo prekročiť hodnotu 10. Predpokladá však výraznú aktivitu v rádiovej oblasti. Dňa 15. septembra 2019 boli v časopise Icarus zverejnené predpovede, podľa ktorých by sme mali v rádiovej oblasti počas maxima pozorovať aj 5000 meteorov za hodinu. Prudký nárast aktivity by mal byť pozorovaný 8. októbra 2019 od 5:45 do 15:30 UT.

Tabuľka predpovedí maxím Drakoníd. Zdroj: doi.org

Vizuálne pozorovania bude svojim svitom rušiť Mesiac. Dňa 6. októbra bude v prvej štvrti a v deň maxima zapadne okolo polnoci. Preto odporúčam tento roj pozorovať pomocou rádia. Je to veľmi jednoduché, stačí na to ľubovoľný prijímač, na ktorom doma počúvate svoju obľúbenú stanicu v FM pásme.
Najprv zapnite rádio a na stránke fmscan.org si na svoju lokalitu nájdite vhodnú frekvenciu na príjem pomocou odrazu od meteorov. Je to tam označené ako meteor scatter. Nalaďte rádio na túto frekvenciu. Keď preletí meteor, prijímač zahrá krátky útržok vysielania rádiovej stanice.

Ukážka príjmu vzdialenej rozhlasovej stanice pomocou odrazu od meteoru

Stránka fmscan.org je trošku neprehľadná, tak som pripravil jednoduchý návod, ako zistiť vhodné frekvencie pre príjem rádia pomocou odrazu meteorov.
Po kliknutí na fmscan.org si vyberte FM pásmo:

Ak stránka nenačíta vašu polohu, kliknete na Set Location a polohu zadáte manuálne. Vrátite sa na titulnú stránku a kliknete na Options.
Nabehne ďalšie menu a tam kliknete na Filter a zvolíte položku Meteor Scatter. Tu si skontrolujte, či máte označenú a zadanú frekvenciu (rozsah frekvencií):

Stlačte Odoslať a chvíľu počkajte, kým sa vygeneruje zoznam frekvencií. Na rádiu si naladíte niektorú frekvenciu zo zoznamu. Nesmiete počuť vysielanie rádia, na naladenej frekvencii musíte počuť šum. Keď takéto frekvencie nájdete, 8. októbra môžete začať loviť Drakonidy:

Ďalšie výrazné maximá Drakoníd by mali byť v roku 2025 a v roku 2029.

Zdroje: astro.cz, sciencedirect.com, feraj.ru, arxiv.org, aanda.org, imo.net