Interferencie pri rádiovom pozorovaní meteorov

V našom okolí sa nachádza veľa prirodzených aj umelých zdrojov rádiového žiarenia. Pri pozorovaní (ale aj pri počúvaní rozhlasového vysielania) nás zaujíma signál len z jedného zdroja. Signály z iných zdrojov sú považované za interferenciu.

Interferencie z iných vysielačov
Pri ladení požadovanej rozhlasovej stanice môžete zachytiť aj signál z inej stanice pracujúcej na rovnakej alebo veľmi blízkej frekvencii. Odstránenie tohto nežiadúceho efektu je v podstate nemožné. Niekedy však meteor odrazí signál iba z jednej stanice. Vtedy sa môžeme pokúsiť identifikovať stanicu pomocou RDS.

Na naladenej frekvencii môžeme počuť vysielače pracujúce na úplne iných frekvenciách. Toto nastáva vtedy, ak je naša pracovná frekvencia celistvým násobkom frekvencie rušiaceho vysielača. Tieto “harmonické frekvencie” môžu vznikať v našom prijímači, alebo ich môže vyžarovať aj rušiaci vysielač. Takéto efekty vznikajú len v blízkosti veľmi výkonných vysielačov. Výkonné vysielače v našom okolí môžu úplne zahltiť vstupný člen nášho prijímača – signál z rušiaceho vysielača sa zmieša s naladeným vysielačom a my počujeme mix dvoch alebo viacerých vysielačov na jednej frekvencii (nastala krížová modulácia). Tieto efekty potlačíme vhodnou smerovou (a selektívnou) anténou a vhodným pásmovým filtrom (ten prepustí iba signál na žiadanej frekvencii, ostatné potlačí).

Širokopásmová interferencia
Iskry v elektrických zariadeniach emitujú rádiové žiarenie. Kmitočtový rozsah tohto javu je niekoľko kHz až GHz. Vzdialenosť, v ktorej zachytíme tento jav, závisí od sily iskry, tienenia prijímača, polohy prijímača a antény. Jedna iskra vytvorí niekoľkomilisekundovú “špičku” v prijímanom signále. Séria iskier vytvorí veľa “špičiek” signálu.
Širokopásmové rušenie môžeme eliminovať pomocou dvoch prijímačov pracujúcich na rôznych frekvenciách (stačí malý rozdiel frekvencií). Signál odrazený od meteorov bude “vyzerať” na prijímačoch rôzne, ale iskra rovnako. Najlepšie je porovnávať signály pomocou počítača. Postup vypracovali v Belgicku na univerzite v Gente.

Interferencie z oscilátorov
Moderné elektronické zariadenia často používajú mikroprocesory. Tie na svoju činnosť potrebujú oscilátor. Čiže tieto zariadenia emitujú žiarenie na pracovnej frekvencii oscilátora (a na celočíselných násobkoch). Jediný spôsob potlačenia tejto interferencie je, že vyberiete vhodnú pracovnú frekvenciu. Napríklad, ak máte počítač s procesorom pracujúcim na 50 MHz, nebudete pozorovať na frekvenciách 50 a 100 MHz.

Niektoré elektronické zariadenia (vrátane počítačov) majú viacero oscilátorov pracujúcich na najrôznejších frekvenciách. Ak tieto zariadenia nie sú dostatočne tienené, produkujú interferencie na akejkoľvek frekvencii.

Všetky počítačom generované rádiové interferencie môžete aspoň čiastočne odstrániť takto:

  • Musíte mať uzemnené všetky časti počítača (na kostru) a kryt počítača musí byť riadne nasadený a zaskrutkovaný.
  • Musíte stále udržiavať čo najväčšiu vzdialenosť medzi počítačom a prijímačom. Intenzita interferencie klesá so štvorcom vzdialenosti – ak zdvojnásobíte vzdialenosť počítač-prijímač, interferencia klesne štvornásobne.
  • Nesmiete pozorovať na frekvencii rovnajúcej sa pracovnej frekvencii procesora. Nesmiete použiť ani harmonické frekvencie. Pozor! Harmonické frekvencie nie sú len celočíselné násobky, ale aj polovica, štvrtina atď. pracovnej frekvencie.
  • Musíte mať uzemnené všetky časti prijímača (na zem). Môžete použiť kovovú tyč zakopanú do zeme. Takto môžete redukovať šumy aj z iných zdrojov a toto funguje aj ako ďalšia ochrana pred bleskami (samozrejme treba mať aj bleskozvod).

Ďalšie druhy interferencií
Pri pozorovaní stále môžeme zachytiť najrôznejšie odrazy a interferencie. Môžeme zachytiť aj odrazy od lietadiel, charakter týchto odrazov je však veľmi ľahko rozpoznateľný.

Čím nižšia frekvencia, tým účinnejší je odraz rádiových vĺn od stopy meteoru. Súčasne sa však so znižujúcou frekvenciou mení aj charakter šírenia rádiových vĺn, čiže nesmieme použiť nižšiu frekvenciu ako tú, pre ktorú je ionosféra ešte “priezračná”. Frekvenciu, pri ktorej sa rádiový signál už odrazí od ionosféry, voláme kritická frekvencia. Tá sa však neustále mení. Závisí od času pozorovania, ročnej doby pozorovania a od veľkosti slnečnej aktivity. Cez deň sa mení hodnota kritickej frekvencie od 20-22 MHz (ak je slnečná aktivita na minime) až po 30-35 MHz (pri maxime slnečnej aktivity).

Teplotná inverzia v troposfére môže vytvoriť vlnovodné efekty a signál sa prenáša na obrovské vzdialenosti (to je na samostatný článok). Cez deň sa v ionosfére môže objaviť D vrstva. Táto vrstva môže niekedy odraziť signál o dosť vysokej frekvencii na veľké vzdialenosti. Polárna žiara (vo vysokých zemepisných šírkach) a rozsiahla vrstva F v rovníkových oblastiach majú tiež na svedomí nežiadúce šírenie rádiových vĺn. Rádiové pozorovanie nám však bude najviac znepríjemňovať sporadická aktivita vrstvy E.

Čím je vyššia frekvencia výskytu meteorov, tým je vyššia pravdepodobnosť výskytu sporadickej aktivity vrstvy E. Ak je v činnosti intenzívnejší meteorický roj, meteory vo zvýšenej miere ionizujú atmosféru (hlavne ak sa skladajú z ľahkých kovov). Táto ionizácia prebieha vo výške 100-120 km (a práve tam sa nachádza ionosférická vrstva E). Za určitých okolností (dostatočná sila a “strih” vetra) môže táto ionizácia úplne znemožniť príjem odrazených signálov od stopy meteoru.

Obdobie činnosti sporadickej aktivity vrstvy E je približne rovnaké ako obdobie aktivity činnosti väčších meteorických rojov. Obvykle sa začína v apríli, vrcholí v júni až v auguste, stráca sa v októbri a novembri, niekedy sa objaví v decembri a opäť “chýba” v januári. Sporadická “E aktivita” sa najviac vyskytuje v stredných zemepisných šírkach (asi od 20. po 50. stupeň zemepisnej šírky).

Ak občas pozorujete meteory aj na krátkych vlnách alebo na amatérskych pásmach, na “nepoužívaných” frekvenciách môžete zachytiť aj čelné odrazy meteorov (prejaví sa to ako pískavý zvuk s klesajúcou výškou tónu). Na takéto pozorovanie potrebujete “iba” kvalitnú prútovú alebo dipólovú anténu a prijímač nastavený na príjem CW (rádiotelegrafia) alebo SSB (tu je potlačená nosná vlna a prijímate iba postranné pásmo signálov).

Interferencia atmosférického pôvodu
Najviac šumu pochádza z bleskov. Búrka nachádzajúca sa v blízkosti nášho pozorovacieho miesta spôsobuje veľmi silné rušenie na FM pásme. Blesk môže udrieť priamo na našu anténu. Následok je katastrofálny a v lepšom prípade sa skonči iba zničením prijímača. Prirodzené rušenie je najsilnejšie v letnom období. Ochrana pred prirodzeným šumom a rušením je v podstate nemožná. Pri veľkom výskyte atmosférických porúch nepozorujte. Ak sa blíži búrka, vypnite prijímač a odpojte ho od antény.

Ak chcete obmedziť vplyv atmosférického rušenia, pozorne sledujte predpoveď počasia. Pani Honsová nesmie nad územím ČR predpovedať búrky. Ak dávate prednosť synoptickým mapám, v letnom období sa nesmie medzi vysielačom a prijímačom (cez deň) vyskytovať zvlnený studený front. Ak chcete presne monitorovať búrkovú činnosť, môžete sa spoľahnúť na meteoradar alebo detektor bleskov.

Zdrojeweb.archive.orgalzat.spseke.skok1ike.c-a-v.com

Zdroj titulného obrázkuwallpaperflare.com